Zamagurie
Je malebný kraj ležiaci za hradbou Tatier a Spišskej Magury. Je to lesnatá krajina úzkych údolí, ktorej potoky na rozdiel od ostatných slovenských tokov nekončia svoj večný kolobeh vo vodách Čierneho mora. Náhlia sa do Dunajca, ktorý – prederúc sa skalnými tiesňavami Pienin – objíma sa s Vislou a v jej náručí splýva s vodami chladného Baltu.
Zamagurie oplýva prírodnými i kultúrnymi krásami. Do údolí prichýlené malebné dedinky ukrývajú pamiatky pôvodnej ľudovej a historickej architektúry. Ich obyvatelia sa ešte i dnes snažia udržiavať si svoje folklórne tradície, dôkazom čoho sú napríklad Zamagurské folklórne slávnosti, ktoré sa už od roku 1977 každoročne konajú v Červenom Kláštore. Počas trojdňového festivalu sa na amfiteátri situovanom pod Tromi korunami vystrieda množstvo ľudových umelcov a folklórnych súborov zo Zamaguria a okolia.
Etnickými obyvateľmi sú Gorali, ktorí si v priebehu niekoľkých storočí vytvorili vlastnú kultúru ako neoddeliteľnú súčasť ich rodinného a spoločenského života. Majú svoj vlastný goralský dialekt, ktorý sa ozýva na oboch brehoch bájneho Dunajca, ale aj svoj vlastný kroj, ktorý sa skladá z plátennej košele, bielych súkenných nohavíc zdobených srdcovkou, z vyšívanej vesty zo súkna – výšivky majú prevažne prírodné motívy, zo širokého koženého opasku, krpcov a z klobúka zdobeného bielymi mušličkami. Ženský kroj pozostával z košele s volánmi pri krku a manžetách, zdobenej bielymi výšivkami alebo krajkou, zo sukne s drobným kvetovaným vzorom a zo šnurovačky.
Pieniny
Pieninský národný park (PIENAP) je rozlohou náš najmenší, ale na prírodné hodnoty a zaujímavosti bohatý 
národný park. Bol zriadený v roku 1967. Predchádzala mu Slovenská prírodná rezervácia v Pieninách (od r. 1932). Išlo o v strednej Európe prvé medzinárodné bilaterálne chránené územie na poľsko-slovenskej hranici.
Krajina národného parku v bradlovom pásme má jedinečnú a neopakovateľnú scenériu. V pestrom reliéfe sa vyvinul jedinečný prírodný fenomén – hlboký a kľukatý kaňon Dunajca. Ten tvorí severnú hranicu PIENAP-u a je zároveň hraničnou riekou s Poľskom.
Pomenovanie „Pieniny“ je odvodené od vápencovej peny, ktorá sa najmä v teplých mesiacoch objavuje na hladine Dunajca.
Už pred 2. svetovou vojnou bola vytvorená takmer celá dnešná sieť značkovaných turistických chodníkov. Po najatraktívnejšej časti PIENAP-u sa rozprestiera asi 130 km dlhá sústava trás, z ktorých 5 trás o celkovej dĺžke viac ako 40 km sa nachádza priamo v národnom parku; 8 chodníkov, ktoré spolu merajú okolo 90 km, prechádza jeho ochranným pásmom. Súčasťou tejto siete značkovaných turistických trás je aj náučný chodník dlhý 8,5 km s 10 zástavkami s popisom pieninskej fauny a flóry, určený pre peších aj cyklistov. Túto náučnú trasu zriadila Správa PIENAP-u v prielome Dunajca.