Je malebný kraj ležiaci za hradbou Tatier a Spišskej Magury. Je to lesnatá krajina úzkych údolí, ktorej potoky na rozdiel od ostatných slovenských tokov nekončia svoj večný kolobeh vo vodách Čierneho mora. Náhlia sa do Dunajca, ktorý – prederúc sa skalnými tiesňavami Pienin – objíma sa s Vislou a v jej náručí splýva s vodami chladného Baltu.

Zamagurie oplýva prírodnými i kultúrnymi krásami. Do údolí prichýlené malebné dedinky ukrývajú pamiatky pôvodnej ľudovej a historickej architektúry. Ich obyvatelia sa ešte i dnes snažia udržiavať si svoje folklórne tradície, dôkazom čoho sú napríklad Zamagurské folklórne slávnosti, ktoré sa už od roku 1977 každoročne konajú v Červenom Kláštore. Počas trojdňového festivalu sa na amfiteátri situovanom pod Tromi korunami vystrieda množstvo ľudových umelcov a folklórnych súborov zo Zamaguria a okolia.

Etnickými obyvateľmi sú Gorali, ktorí si v priebehu niekoľkých storočí vytvorili vlastnú kultúru ako neoddeliteľnú súčasť ich rodinného a spoločenského života. Majú svoj vlastný goralský dialekt, ktorý sa ozýva na oboch brehoch bájneho Dunajca, ale aj svoj vlastný kroj, ktorý sa skladá z plátennej košele, bielych súkenných nohavíc zdobených srdcovkou, z vyšívanej vesty zo súkna – výšivky majú prevažne prírodné motívy, zo širokého koženého opasku, krpcov a z klobúka zdobeného bielymi mušličkami. Ženský kroj pozostával z košele s volánmi pri krku a manžetách, zdobenej bielymi výšivkami alebo krajkou, zo sukne s drobným kvetovaným vzorom a zo šnurovačky.

Pieniny

Pieninský národný park (PIENAP) je rozlohou náš najmenší, ale na prírodné hodnoty a zaujímavosti bohatý národný park. Bol zriadený v roku 1967. Predchádzala mu Slovenská prírodná rezervácia v Pieninách (od r. 1932). Išlo o v strednej Európe prvé medzinárodné bilaterálne chránené územie na poľsko-slovenskej hranici.
Krajina národného parku v bradlovom pásme má jedinečnú a neopakovateľnú scenériu. V pestrom reliéfe sa vyvinul jedinečný prírodný fenomén – hlboký a kľukatý kaňon Dunajca. Ten tvorí severnú hranicu PIENAP-u a je zároveň hraničnou riekou s Poľskom.

Pomenovanie „Pieniny“ je odvodené od vápencovej peny, ktorá sa najmä v teplých mesiacoch objavuje na hladine Dunajca.
Už pred 2. svetovou vojnou bola vytvorená takmer celá dnešná sieť značkovaných turistických chodníkov. Po najatraktívnejšej časti PIENAP-u sa rozprestiera asi 130 km dlhá sústava trás, z ktorých 5 trás o celkovej dĺžke viac ako 40 km sa nachádza priamo v národnom parku; 8 chodníkov, ktoré spolu merajú okolo 90 km, prechádza jeho ochranným pásmom. Súčasťou tejto siete značkovaných turistických trás je aj náučný chodník dlhý 8,5 km s 10 zástavkami s popisom pieninskej fauny a flóry, určený pre peších aj cyklistov. Túto náučnú trasu zriadila Správa PIENAP-u v prielome Dunajca.

Príspevok Pieniny a Zamagurie zobrazený najskôr Pltníctvo Dunajec - Červený Kláštor.

Sokolica (747 m.n.m.) je najkrajšou skalou Pienin. Na jej vrchole sa takisto nachádza vyhliadka, ktorá je spoplatnená. Sokolicu a Tri koruny spája značená turistická trasa, ktorú môžete prejsť za 4-5 hodín. Samotný výstup na Sokolicu trvá 45 minút. Keďže sa tiež nachádza v Poľsku, cez Dunajec vás preplaví kompa nachádzajúca sa 400 m od hraničného prístavu, v ktorom sa slovenský splav na pltiach končí.

Príspevok Tri koruny – Sokolica zobrazený najskôr Pltníctvo Dunajec - Červený Kláštor.

Príspevok Červený kláštor – Kláštor kartuziánov zobrazený najskôr Pltníctvo Dunajec - Červený Kláštor.

Ľubovniansky hrad – týči sa na vápencovom brale nad mestom Stará Ľubovňa. Postavený bol začiatkom 14. storočia. Najväčší rozvoj zaznamenal v priebehu 15. storočia, keď sa stal sídlom poľských starostov zálohovaných spišských miest. Hrad je sprístupnený turistom a je tam zriadené múzeum. V letných mesiacoch sa na hrade konajú hradné dni, počas ktorých sa návštevníci ocitnú na stredovekej hradnej slávnosti, stanú sa svedkami rytierskych súbojov a spoznajú mnohé postavy z čias spišského zálohu. Súčasťou Ľubovnianskeho múzea je aj skanzen s ukážkami pôvodnej ľudovej architektúry.

Príspevok Ďalšie atrakcie v okolí splavu Dunajca zobrazený najskôr Pltníctvo Dunajec - Červený Kláštor.

Historické pramene uvádzajú, že Dunajec bol významnou cestou, po ktorej sa prepravovalo drevo až k Baltskému moru. Za každú absolvovanú cestu pribudla pltníkovi na klobúku jedna morská mušľa. Takýto klobúk zdobený mušličkami (kapeľus) je dodnes neodmysliteľnou súčasťou goralského kroja.

Splavovanie Dunajca na pltiach turistami je svetovou raritou. Túto rieku začali splavovať kúpeľní hostia z poľského mestečka Szczawnica už v polovici 19. storočia. Tí pri svojom návrate zo Zakopaného vystupovali z kočov a pod hradom Czorstyn nastupovali na drevené plte. Na spojených 4-5 vydlabaných kmeňoch sa plavili zo Sromowiec do Szczawnice so zástavkou v hostinci na Poľane, kde sa konali hlučné zábavy. Táto atrakcia sa stala rýchlo veľmi populárnou, preto zakrátko vznikali ďalšie prístaviská v Sromowciach a v Červenom Kláštore. V máji 1921 mali chlapi v Červenom Kláštore 8 pltí. V Poľsku vznikla v roku 1934 organizácia 300 pltníkov. U nás sa rekreačná plavba na pltiach rozšírila najmä po 2. svetovej vojne, keď v roku 1950 bolo k dispozícii 20 súprav.

Naša rodinná firma „Pltníctvo Červený Kláštor“ splavuje turistov po Dunajci už vyše 60 rokov. Tradícia splavu na pltiach prechádza z generácie na generáciu. Rieku, jej okolie, skaly, zákutia a zmeny hladiny vplyvom počasia detailne poznáme. Vieme preto svojich zákazníkov stále bezpečne dopraviť do prístavu a zároveň im aj poradiť, ak chcú ostať na Zamagurí dlhšie. Naše dlhoročné skúsenosti sú zárukou vašej spokojnosti.

Príspevok História pltníctva na Dunajci zobrazený najskôr Pltníctvo Dunajec - Červený Kláštor.